Do bufetu na bagetu, na chipsy a na sezamové tyčinky. Treba spraviť zásoby na nudnú biolu. Snáď to dnes stihnem a rada nebude cez celú chodbu. Teta bufetárka sa už naučila pracovať s novou menou ako so slovenskými.
Každá rada je príliš dlhá.
K automatu na kávu? Nejakému prvákovi sa rozsypali peniaze, všetci svorne čakajú, kým si pozbiera všetky centy. Vybehnúť na internet za adminom? Malí prímania agresívne obsadili všetky miesta a už odstreľujú hlavy krásnym online postavičkám. Hlasité výkriky zo všetkých strán: „ Zdechni, ty rusák jeden!!"
Online hry musia byť naozaj poučné.
Admin len s nevôľou púšťa deti k počítačom. Knihy mi vyrazí z ruky moja anglinárka, ktorá sa ponáhľa ofotiť materiály na hodinu.
„Ale viete, že nekopíruje dobre? Niektoré riadky nevytlačí." ospravedlňuje sa admin. Hlasitý povzdych, dupot a moje zošity dnes po druhýkrát mieria k zemi.
Jedine zo študovne sa ozýva ticho. Nazriem dnu, žmurkám do prázdna. Práve, keď si zasadnem a otvorím knihu...zvoní.
Zvonenie bzučí po celej škole- v jedálni, na záchode, v riaditeľni, aj tu v študovni. Len aby sme ho všetci počuli...