reklama

Čerešne v rume

Každé Vianoce, ako to už býva v našej rodine zvykom, sa všetci zídeme u babičky na 1.sviatok vianočný a hneď pri dverách sa začne každý s každým zdraviť. Nie ako obyčajne, pretože tento deň nikdy nie je obyčajný a nie mierne pretože v tento deň sa náš klan v žiadnom ohľade nemierni. Uvítanie vždy veselé, hlasité, v pozadí sa snažia jemné melódie prekričať vianočnú atmosféru, ale márne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď sa zíde 40 hlasov v rovnakej tónine, pričom každý z nich sa snaží byť v tom huriavku dominantný, zaťažko je to počúvať aj babičkinmu zostarnutému kocúrovi, ktorý sa chúli na foteli, tvári sa že spí, aby nebol obeťou mojich malých sesterníc a len sem-tam nadvihne viečko uisťujúc sa v tom, že tento deň sa ešte neskončil.

Hneď ako vojde ďalšia rodina do domu všetci sú pohotovo nastavaní do nerovnomerných radov po kuchyni a po obývačke, nasadia šťastnú vianočnú tvár a ide sa na to.

-Ahoj, áno... šťastné a veselé aj tebe!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Letmé bozky na obe líca, za 5 minút mam make-up zotretý na betón. Podanie ruky, ktoré už viac ako o svojich príbuzných viem, prezradiť nemôže a prípadné objatie ma nielen príjemne osvieži, ale aj poriadne schladí.Po chvíľke, keď už zvažujem, že sa ako každý rok ukryjem do kúpeľne, nastane pri dverách ticho. Rady sa rozostupujú a počujem bratrancov hlas: „ Babi, toto je Karin, moja snúbenica. Karin, toto je moja babička, mamina mama."Babička prekvapene vykrikuje: „ Karin, to je teda pekné meno! No, ale Milanko toto si nám nemusel tajiť, takúto novinu!"Všetky sesternice sa stavajú na špičky, aby dovideli na budúcu členku našej rodiny ako prvé. Postupne sa mi ukazuje malá hlava sympatickej dievčiny. Vlasy má až po zadok a bledomodrý pulóvrik jej rozjasňuje tvár. Usmieva sa a s každým si podáva ruku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som vyšla z kúpeľne, už Karin udomácnene sedí na mojom mieste.

„ Nie, to nič, kľudne seď." revem už od dverí a kocúr sa so mnou ochotne podelil o polku z fotele. Po polhodinke začínam pochybovať, či Karin rozpráva. Zrazu sa ospravedlnila a odišla na wecko, čo na mňa dosť zapôsobilo, keďže u nás sa nikto za wecko neospravedlňuje.

Často hľadím na rodinné stretnutia ako na obyčajnú záťaž, myslievam si, že ten čas by som mohla využiť aj užitočnejšie, možno na učenie, možno na spanie... Ale ten jediný pohľad na vianočný stromček, okolo ktorého sa ponevierajú moji ujovia a bratanci s pohárikmi punču a pri stole sedia tety s babičkou a sesternicami ohovárajúce, klebetiace a smejúce sa tak, ako to len ženy spojené niečím tak silným ako rodinné puto môžu, vynahradí asi všetko učivo sveta a pripomenie mi, aký pocit je to mať veľkú rodinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Babička mi zrazu tajomne núka zvláštnu misku so zvláštnym dezertom vovnútri.

- Čo to je?

- Len vyskúšaj! Novinka. - Niečo sa mi na tom dezerte nepozdáva.

- Vyzerá to ako čokoláda. Nie sú tam orechy?- dôležitá kontrolná otázka, pretože orechy neznášam.

- Nie, nie...

Vkladám si do úst bonbónik.

- ...ale pozor na kôstku.

Odhalenie je pre mňa viac ako šokujúce a znepokojujúce, pretože v ústach sa mi už váľa čerešňa v rume a čokoláde. Veľmi nepríjemná chuť, ktorú neodporúčam ochutnávať.

Karin znova bezpečne usadená kladie svoju prvú (aj poslednú) otázku večera:

- Aký krásny stromček, teta! Je živý?

Všetci stíchli a Karin sa začervenala. Nikto nepočul, čo povedala. Hlások mala ako myšičky z Popolušky a akosi som pocítila, že je úplne iná ako celá naša rodina. Hukot celej tej masy mi zrazu pripadal prehnaný a nesúcitný s okolitým svetom. Musela sa cítiť bezradne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zopakovala otázku a babička, ktorá nedala na sebe nikdy poznať, že vidí rozdiely sa usmiala a elegantne pred nevestičku vystrela ruku so zvláštnou miskou:

- Áno, zlatko, krásne vonia však? Ponúkni sa, ale pozor na kôstku.

- Och, ďakujem teta.

Týmto gestom sa Karin oficiálne stala členkou našej rodiny.

Moja čerešňa už bola bezpečne zabalená v servítke. Ona ju horko ťažko premieľala v ústach a keď som si už myslela, že tu kôstku prehltla, nečakane ju vyložila na tanierik a natiahla ruku za ďalšou.

- Sú veľmi dobré, teta.

Michal sa pomrvil na foteli, pozrel sa na mňa a presunul sa na moje čierne gate, aby mi ich svojimi bielymi chĺpkami zaplnil. Obaja sme pochopili, že tento deň tak rýchlo neskončí.

Eva Smininová

Eva Smininová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  keď myslím....tak rozne

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu